Platforma MVRO

Využitie lariev na liečenie rán v Keni

Bioterapie predstavujú v súčasnej spoločnosti alternatívny spôsob liečby viacerých závažných ochorení, kedy konvenčná terapia zlyháva. I napriek tomu, že účinky larválnej liečby sú známe už od 16. storočia, bývajú pacientmi menej obľúbené. Spoločnosť Scientica v roku 2007 v spolupráci s Ústavom zoológie SAV založila kolóniu bzučiviek Lucilia sericata a to za účelom produkcie sterilných lariev, ktoré sa následne využívali na liečbu pacientov 1. chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave. V decembri 2010 svoje nadobudnuté poznatky preniesli aj do Kene. O projekte sme sa rozprávali s RNDr. Petrom Takáčom, CSc., ktorý bol zároveň projektovým manažérom už spomínaného projektu v Nairobi.

Videorozhovor s Petrom Takáčom nájdete vo videu TU, ktoré vydala Platforma MVRO v roku 2013 (réžia: Mária Martiniaková, produkcia: Platforma MVRO, trvanie: 3 minúty, štát: Slovensko, rok: 2013, jazyk: slovenský s anglickými titulkami)

Čím sú bioterapie zaujímavé?
Bioterapie, konkrétne larválna terapia využíva liečivé účinky produkcie prírody, ktoré majú antibakteriálne a hojivé účinky na rany. V praxi to funguje tak, že napríklad rybičky Garra rufa pomáhajú pacientovi očistiť nekrotické tkanivo alebo odumretú kožu. Najviac sa využívajú pri pacientoch trpiacich psoriázou. U pijavíc sa zasa využívajú látky, ktoré slúžia na rozpúšťanie krvi a tak sa pacientovi dá pomôcť pri rôznych krvných zrazeninách, kŕčových žilách, prípadne vysokom krvnom tlaku.

Ako funguje larválna terapia?
Kolónia larvičiek Lucilia sericata je vlastne jednoduchá mucha, tzv. bzučivka zelená.  Nachádza sa vo viacerých krajinách. Tá, ktorá sa používa v rámci projektu tu na Slovensku a už aj v Afrike, pochádza konkrétne z mojej záhrady. Čo je však na nich zaujímavé je, že využívajú sekréty svojich slinných žliaz na biodegradáciu nekrotických tkanív. Používame ich na otvorené, infikované rany, popáleniny, preležaniny, nehojace sa rany po operácii. Do otvorenej rany pacienta priložíme gázu so sterilnými larvami a ďalej pracuje už príroda. Z vajíčok sa v priebehu 18 – 24 hodín v závislosti od podmienok vyliahnu larvy v priemere 1- 2 milimetre dlhé, ktoré sa okamžite aktívne začínajú kŕmiť. Je to veľmi dynamická „žravá“ aktivita, ktorá blahodarne pôsobí na nekrotickú ranu. Larvičky vypúšťajú enzýmy, ktoré rozpúšťajú nekrotické tkanivo a pôsobia hojivým účinkom. Táto metóda je vysoko bezpečná, nakoľko sa larvičky nepúšťajú do živého tkaniva. Tým, že máme ranu obviazanú gázou, rozpustené nekrotické tkanivo sa vsiakne do gázy a po viacnásobnom vymenení sa rana čistí a hojí.

Prečo ste sa rozhodli projekt realizovať práve v Afrike?
Larválna terapia má veľmi dobré účinky, lebo je oveľa jednoduchšia, lacnejšia, nepoužívajú sa antibiotiká a drahé liečivá. Dlhodobo sa nehojace rany majú väčšinou starší ľudia, bezdomovci, prípadne ľudia s menšou opaterou. Práve v afrických krajinách je veľa takýchto prípadov, kde sa pacienti nevedia dostať k lekárovi, alebo si to jednoducho nemôžu finančne dovoliť. Práve táto larválna terapia by mohla byť veľmi účinne využitá práve v Afrike.

Kto projekt zastrešoval?
Spoločnosť Scientica, SlovakAid, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a kenský inštitút KARI (Kenyan Agriculture & Research Institute), kde o túto metódu majú veľký záujem

Ako v praxi prebiehala realizácia projektu v Afrike?
Projekt bol veľmi zaujímavý a okrem vybudovania laboratória a založenia kolónie bzučivky zelenej v kenskom inštitúte KARI, bolo súčasťou projektu aj zaškolenie afrických pracovníkov. Konkrétne sme mali na Slovensku jedného afrického chirurga a dvoch technických zamestnancov, ktorí sa v našich laboratóriách a priestoroch chirurgickej kliniky naučili túto metódu aplikovať v praxi.

Kam môže projekt larválnej terapie v Afrike v budúcnosti smerovať?
Ako som už spomínal, najhlavnejšou výhodou tejto larválnej terapie v Afrike je, že táto metóda je oveľa lacnejšia ako klasické, alebo komerčné lieky; po druhé má veľmi jednoduchú aplikáciu a po tretie je prístupná pacientovi. Pre Afričanov je výhodná najmä preto, že po zacvičení sú schopní samostatne túto metódu aplikovať pre svojich pacientov, bez našej pomoci. Tým, že sme vybudovali moderné zariadenie masového chovu sterilných larvičiek, toto laboratórium je schopné vyprodukovať také množstvo, že by z nich mohla celá Keňa profitovať a mohli by byť využité vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. My sme zatiaľ dohodli spoluprácu s tromi konkrétnymi nemocnicami. Jedna z nich je asi dvesto kilometrov severozápadne od Nairobi - „Tenwek hospital“, kde veľmi pozitívne prijali túto metódu a v tom teritóriu by mohla byť školiacim pracoviskom.

Aký prínos má africká fauna pre projekt?
Zatiaľ u nás a aj vo svete sa používa bzučivka zelená, latinsky Lucilia sericata, ale v afrických krajinách sa nachádza mnoho ďalších múch, ktoré zatiaľ ešte nie sú prebádané. V laboratóriu v KARI, v Nairobi, máme chovy troch ďalších druhov múch, ktoré by sa perspektívne v budúcnosti mohli ešte účinnejšie využiť. Tieto biologicky aktívne látky sú totiž u rôznych druhov hmyzu rozdielne a náš výskum smeruje práve k prebádaniu ďalších výhod a ich použití v klinickej praxi.

Aké sú plány Scientica?
V súčasnosti naša organizácia intenzívne spolupracuje s Výskumným pracoviskom Slovenskej akadémie vied – Ústavom zoológie, kde sme sa zamerali na identifikáciu biologických látok, ktoré sa nachádzajú v týchto larvičkách. Skúmame tieto enzýmy a v budúcnosti by sme radi tieto látky využívali priamo do rán ako biofarmaká. To by znamenalo, že by sme už sterilné larvy nemuseli používať. Podali sme aj ďalší projekt, ktorý je priamo zameraný na získavanie sekrétov a exkrétov z týchto ostatných druhov múch práve v Afrike, v Keni.

Ktorý projekt je Vám osobne najbližší?
Počas mojej kariéry som sa venoval už viacerým projektom, ktorých základom bol základný výskum. Ja však osobne uprednostňujem využiteľnosť výskumu. Konkrétne táto larválna terapia mi je najbližšia práve tým, že ňou dosahujeme veľmi dobré výsledky a do budúcnosti má veľmi veľký potenciál.

Čo Vám dala Afrika?
Tento projekt nám umožnil dostať sa k Afričanom blízko a pomohol nám spoznávať mentalitu tohto národa. Mali sme možnosť spoznať celú štruktúru, či zdravotníctva alebo výskumu, a to je pre nás veľmi pozitívna skúsenosť.

Čo Vás Afrika naučila?
Nikdy som si nevedel predstaviť ísť do Afriky, no po prvej návšteve som tam dva až trikrát ročne. Afrika je pre našinca zaujímavá práve tým, jednoduchým spôsobom života, ktorým oni žijú. Dovolím si tvrdiť, že sú pravdepodobne duševne oveľa bohatší ako my, ktorí si nevieme ani predstaviť, že by sme v takýchto podmienkach mohli žiť.

RNDr. Petrom Takáčom, CSc. je spoluzakladateľom spoločnosti Scientica, s.r.o., ktorá sa zaoberá výskumom a experimentálnym vývojom v oblasti    prírodných a technických vied,  chovu laboratórnych zvierat a vývoja nových technológií na báze využitia hmyzu a rýb. Bol zodpovedný za implementáciu projektu v Keni, na ktorom úzko spolupracuje aj s Ústavom zoológie Slovenskej akadémie vied, kde takisto pôsobí od roku 1995.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vydala Platforma MVRO v roku 2013 v rámci projektu V4 Aid - Spoločná podpora Miléniovým rozvojovým cieľom, ktorý je financovaný z prostriedkov EuropeAid. Zvyšných 11 článkov v rámci série V4 Innovations for change o inovatívnom prístupe uplatnenom v rozvojových projektoch slovenských, českých, poľských a maďarských organizácií, ktoré vydala Platforma MVRO v spolupráci s partnermi z krajín V4 nájdete TU.

Fotografie z archívov: Scientica, s.r.o., Platforma MVRO

Platforma MVRO podpísala Kódex používania obrazov a podávania správ (http://www.mvro.sk/sk/kodexy/kodex). Svoje komentáre a výhrady môžete zaslať na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript..">Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript..

Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni
Využitie lariev na liečenie rán v Keni

Platforma MVRO © 2012 Všetky práva vyhradené.

Hore Desktop verzia