Článok

Správa o stave ľudstva: Svet prešiel ultrarýchlym progresom

pridané: 11. augusta 2018

Podnikateľ a finančník Nathan Mayer Rothshild bol najbohatším mužom na svete, keď v roku 836 nečakane zomrel. Umrel na infekciu, ktorá sa dnes dá bežne liečiť antibiotikami, opisujú autori projektu Oxfordskej univerzity s názvom Our World in Data.

V čase, keď Rothshild žil, bol pre väčšinu ľudstva bežný život „z ruky do úst”, ľudia bežne trpeli nedostatkom, biedou, podvýživou – aj v Európe či Severnej Amerike – teda na kontinentoch, ktoré sa neskôr stali najbohatšími územiami planéty. Podľa Our World in Data ešte v roku 1800 žilo v extrémnej chudobe 85 až 95 percent populácie – alebo 60 miliónov nežilo v absolútnej biede, no miliarda ľudí áno.

A ako ukazuje príklad Rothshilda, aj všetky peniaze sveta by vám boli pred dvoma stovkami rokov nanič, keď ste si za ne nemohli kúpiť liek, ktorý dnes stojí pár eur a má k nemu prístup väčšina ľudstva.

Dovoľme si preto tu na tomto mieste trochu optimizmu. Inšpirovaní projektom Our World in Data, z ktorého tento článok vychádza, vás prevedieme novodobými dejinami a ukážeme si, ako sa svet extrémne zmenil a zbohatol, ako sa zlepšil život ľudstva ako celku.

Od priemyselnej revolúcie po dnešok. Od parného stroja, cez železnice, elektrinu, automobily, IT po robotiku. Ľudstvo ako celok a s ohľadom na našu minulosť píše úspešný príbeh. Aj keď netreba zabúdať, že stále platí to, čo je napísané na predošlých stranách – že z tohto úspechu neprofitujú všetci rovnako a neraz pritom trpí životné prostredie, ktoré sa môže stať katom civilizácie, ako ju poznáme.

1. Ľudia žijú dlhšie

Ešte v roku 1960 sa ľudia na Zemi v priemere dožívali necelých 53 rokov. V roku 2016 to už bolo viac ako 72. Ešte zaujímavejšie vyzerajú dáta, keď nazrieme ešte hlbšie do minulosti.
V roku 1800 sa ľudstvo v priemere dožívalo 29 rokov. Samozrejme, to číslo je také nízke kvôli tomu, že do priemernej dĺžky dožitia je započítaná aj detská úmrtnosť. No čo sa stane, ak z dát odrátame úmrtnosť detí do päť rokov, ktorá skresľuje čísla? Aj vtedy je trend rovnaký – ľudia žijú dlhšie. Our World in Data uvádza, že v porovnaní s rokom 1800 vzrástla očakávaná dĺžka dožitia 50-ročného človeka vo svete o dodatočných 33 rokov.

 

Viac informácií o strednej dľžke života nájdete tu.

2. Umiera menej detí

Tento graf úzko súvisí s prvým grafom. Ešte v 19. storočí umieralo v Nemecku každé druhé dieťa, konštatuje Max Roser, spoluator projektu Our World in Data. A celosvetovo boli čísla podobné. Dnes je detská úmrtnosť vo vyspelých krajinách nižšia ako pol percenta. A na celom svete sa podarilo úmrtnosť detí do päť rokov skresať približne na štyri percentá. Najhoršie čísla pritom očakávateľne nájdeme v najchudobnejších krajinách subsaharskej Afriky. Južný Sudán, Niger, Nigéria, Demokratická republika Kongo. Tam všade umiera do piatich narodenín zhruba každé desiate dieťa. Platí pritom, že spolu so znižovaním detskej úmrtnosti, majú ženy menej detí – majú vyššiu istotu, že prežijú.

 

Viac informácií o detskej úmrtnosti nájdete tu.

3. Sme vzdelanejší

Nie je to tak dávno, keď absolútna väčšina z nás nevedela ani čítať a písať. Vzdelanie bolo dokonca považované za zbytočné a len za akúsi výsadu či kratochvíľu bohatých či duchovenstva. A o vzdelávaní žien – ak teda neboli učiteľkami (to sa mužom robiť nechcelo) – tiež nemohlo byť ani reči. Len o čosi vyše dve storočia, v historickom vyjadrení o zlomok našej existencie neskôr, sa pomer obrátil a prakticky rovnaká väčšina z nás (a zvlášť mladá generácia) už gramotná je. A zvyšuje si tak šance na rozvoj svojho potenciálu.

Samozrejme, sú časti sveta, kde situácia nie je ružová, ale počet ľudí, ktorí sa nenaučili či nenaučia čítať, písať či počítať sa znižuje aj tam. Na grafoch vidíme, že negramotnosť chlapcov aj dievčat od 80-tych rokov klesá početne aj percentuálne a vzhľadom k tomu, že v 80-tych rokoch už bolo de facto 100 percent mladých v tzv. rozvinutých krajinách gramotných, tento pokles sa týka predovšetkým krajín globálneho Juhu.

 

4. Sme bohatší

Svet za posledných pár storočí extrémne zbohatol. A hoci rozdelenie tohto bohatstva naprieč planétou nie je vždy fér – mnohí sa narodíme do blahobytu, iní do biedy a rozdiely medzi úrovňou života sú miestami priepastné (rozdiely medzi nami a povedzme Rakúšanmi sú oproti nim naozaj len minimálne) – celkovo sme čoraz bohatší a ďalej bohatneme. Prejavuje sa to napríklad aj prepadom pomeru ľudí, ktorí žijú v absolútnej chudobe k tým, ktorí v nej nežijú (z 9 k 1 na 1 k 9), ale aj mäkšími ukazovateľmi akými je rast vzdelanosti, čoraz dlhší život či klesajúca detská úmrtnosť.

Grafy ukazujú rast hrubého domáceho produktu na hlavu za posledných viac než dvetisíc rokov, pričom výpočet zohľadňuje vtedajšie ceny v tej-ktorej časti sveta. Vidíme, že ekonomicky na obyvateľa rástla napríklad aj Afrika, hoci výrazne pomalšie než iné regióny (jej HDP na hlavu sa za 60 rokov zdvojnásobilo, zatiaľ čo vo východoeurópskych krajinách zpäťnásobilo). Bohatstvo a jeho rast tak síce nie sú vo svete rozdelené rovnako a tobôž nie spravodlivo, no každopádne bohatneme všetci a neplatí, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, skôr bohatí bohatnú rýchlejšie a chudobní pomalšie.

5. Populačný rast sa spomaľuje

Hoci veľkosť a hustota populácie nemusí s chudobou súvisieť priamo (viac sa dozviete v tomto článku), môže z viacerých perspektív komplikovať snahu o potlačenie extrémnej biedy. Zvlášť ak krajina ekonomicky nestíha na rýchlejší rast populácie. Ako však ukazujú grafy, rast populácie sa spomaľuje, globálne aj regionálne. Paradoxne pritom platí, že veľmi účinným a nenásilným nástrojom na spomalenie populačného rastu je bohatnutie spoločnosti a s tým previazaná emancipácia žien – čím sa zároveň rieši aj chudoba. Je to taká win-win stratégiá.


Článok pôvodne vyšiel v časopise Rozvojová spolupráca, ktorý si v PDF verzii môžete stiahnuť TU.

Autor: Peter Ivanič, Stanislava Luppová

Meňme svet spolu

Staňte sa členom PMVRO

Zobraziť info

Partneri a Donori

Európska únia
SlovakAid
Hospodárské noviny
CONCORD